Kam to speje?

Autor: Katarína Vezérová | 19.6.2012 o 15:19 | (upravené 19.6.2012 o 16:21) Karma článku: 12,62 | Prečítané:  873x

Tiež by vás zaujímalo čo robia študenti po skončení vyučovania a mimo neho? Najlepší pohľad sa vám naskytne keď ste jeho súčasťou. Mnoho rodičov ani netuší ako sa vyvíja dnešná mládež.

Všedný deň

Posledné dve minúty do skončenia vyučovania. Poškuľujem po hodinách. Spolužiačka vyzerá akoby mala čoskoro dostať záchvat. Celá sa trasie, v ruke drží zapaľovač a v kabelke má prichystanú krabičku cigariet. Akonáhle zazvoní vybehne z triedy aj so zástupom fajčiarov-spolužiakov. Ja rozmýšľam, že by som išla niekde na kofolu, no musím počkať kým dofajčia. Ak totiž nefajčíte, ste odcudzovaní. Čakám ich zatiaľ na lavičke. O chvíľu sa dovalí kúdoľ dymu, ktorý ma načisto ovalí. Ide sa vraj do nejakého podniku. Súhlasím, pretože s nimi nemám šancu ísť inak von. Klasické prechádzky sa už dávno skončili. Stojíme pred podnikom. Dvere do podzemia neveštia nič dobrého. Potknem sa na prvom schode, tma ako vo vreci a ešte k tomu ten zafajčený vzduch. Lámp je tu zopár, naokolo sedia decká v mojom veku s cigaretkou v ruke. Sadneme si do rohu tejto ,útulnej, miestnosti a čakám, kým si oči zvyknú na tmu. Barmani behajú ako splašení, vo vreckách kusovky cigariet, ktoré predávajú aj 13 ročným deckám. Nikdy tu nehrozí návšteva polície. Odchádzam po desiatich minútach so záchvatom kašľa a ľutujem, že som sem šla. Z obyčajného posedenia pri kofole nebolo nakoniec nič.

Víkend

V piatok podvečer mám chuť ísť na bicykel alebo na pizzu. Zavolám pár kamošom. Každý už má nejaký zväčša rovnaký plán- opiť sa do bezvedomia. Rodičov nie je ťažké oklamať. Stačí povedať, že idú ku kamarátovi alebo na chatu. Cieľ je vypiť čo najviac a spoločne. Diskotéky su na to najvhodnejšie miesto. V sobotu im skúšam tiež volať. Chcem ísť na turistiku keď je také pekné počasie. Takéto niečo neexistuje. Ešte aj opekačka sa vždy zopsuje. Mobil mi zdvihne spolužiačka ešte s nejakým tým promile v krvi. Je síce 11 hodín, no 90 % kamarátov vyspáva opicu a chystá sa na sobotňajšiu žúrku . To znamená, že idem niekam do prírody s rodičmi. Takto sa to opakuje aj v nedeľu. Je jedno či sú to študenti z gymnázia alebo odbornej školy, hlavne že sa môžu zabaviť  a niekedy aj nadrogovať. V pondelok ráno spia na laviciach s červenými očami a chvália sa kde všade boli, koľko vypili a koľko vyvracali.

Bohužiaľ, takáto je realita. Je mi zle z toho ako im život preteká pomedzi prsty. Keď budú starší budú mať samé choroby a vtedy im už nik nepomôže. Akoby si to vôbec neuvedomovali. No čo zmôžem ja? Stačí aby sa rodičia aspoň trochu zaujímali kam idú ich deti a mysleli na ich budúcnosť a zdravie. Lebo zabrániť sa tomu dá, hoci je to ako epidémia, liek sa vždy nájde. My, ten zvyšok čo nefajčí a nepije, sedíme ticho v triedach, pretože sa niet s kým rozprávať. Téma je vždy rovnaká. Ak nie ste ako oni, tak ste nuly. Vôbec netušia akú krásnu prírodu majú vo svojom okolí a že čas, ktorí zbytočne premrhali, im len uškodil.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?